1. ÚVOD

Uznesením Miestneho národného výboru v Radome číslo 345/55 zo dňa 20.decembra 1954, bola som ja, Silvia Kršáková učiteľka Národnej školy v Radome, určená kronikárkou pre obec Radoma. Nie som tunajšou rodáčkou. Narodila som sa 8.1.1930 v Mojmírovciach. Po štúdiu bola som menovaná ako učiteľka Národnej školy na tunajšiu školu.

            Obec Radoma sa rozprestiera na východnej strane štátnej cesty  Giraltovce-Svidník a na ľavej strane potoku Radomka, ktorý cez celú dedinu tečie tesne vedľa štátnej cesty. Časť obce leží vedľa potoku Salaš, ktorý ústi do Radomky na konci obce. K obci patrí osada Hradisko. Na východnej strane obce Miestny národný výbor poskytol stavebný pozemok a výstavbu rodinných domkov pre šesť rodín cigánskeho pôvodu: Ján Bilý, Anna Bilá, Andrej Bilý, Anna Bilá, Anna Hušaková. (Bližšie o pôvode obce viď. V starej kronike – pamätnej knihe – obce Radoma, strana 3-10.)

            Ďalšie kronické údaje vypracované na základe chronologických poznámok vtedajšieho kronikára A.Dzurku rodáka z tunajšej obce.

            Táto nová kronika je pokračovaním starej kroniky založenej dňa 12.12.1933 a má celkom 200 strán.

Slovenské národné povstanie

Rušné vojnové udalosti boli na vrchole v dejinách našej obce, keď matorizovane nemecké vojsko pochodovalo cez dedinu od 7-20 apríla 1944. Ľudia, keď videli, že deň po deň bez prestania pochoduje motorizovane nemecké vojsko , bolo plné strachu a hrôzy, keď tanky išli dedinou a hrmot bol vo dne, v noci – pokoja nebolo. Zdalo sa, že siedmy deň príde . A skutočne po uplynutí krátkej doby nastal strach a bedákanie, bolo počuť výstrely z frontu, z Poľska od Dukle a Krosna. Veľký strach budili evakuovaní z blízkosti frontu, ktorí tiahli dedinou. Ľud v neistote a v napnutom očakávaní bál sa blížiaceho sa frontu.

Od 1.mája 1944 zdržovalo sa v dedine slovenské vojsko, nepretržite do 1. septembra. Neskoršie vojsko odišlo na front k Dukle, kde ho nemci tisli do boja proti č a.

V septembri 1944 slovenskí vojaci v dobe Slov.nár.povstania chceli sa postaviť na odpor Nemcom a pripojiť sa k ČA. Tu zradná ruka prezradila úmysel slov. chlapcov. Nemci využili tejto zrady tým, že ihneď pristúpili brutálnym spôsobom k odzbrojovaniu slov. vojska. Slov. vojaci pri odzbrojovaní sa rozutekali na rozličné strany do hôr so zbraňou v ruke, aby si zachránili životy a spojili sa s partizánskymi jednotkami ktoré v tom čase u nás jestvovali. Túto vojenskú jednotku viedli major Bilej a stotník Petrinec, ktorých Nemci uchytili pri vyšnom Komárniku i s autom. Menovaní sa vypýtali, že idú dať rozkaz, aby sa vojsko zišlo a Nemci ich pustili. Títo odídu do lesa a dali rozkaz, aby sa všetko vojsko rozutekalo a tak zachránili samí seba a ostatných kamarátov. Posádka pochádzala z jazdeckého pluku JPO-2 Michalovce.

            Rozutekaní vojaci hľadali ochranu u tunajších občanov, ktorí ochotne poskitovali pomoc vyslobodeným vojakom od Nemcov. Do dediny prichádzali i partizánske jednotky, ktoré sa práve v tom čase organizovali. Ľud vážiac si ich dôležité poslanie, pomáhal im všemožným spôsobom. Zbieral potraviny a nocou im odnášal hôr.

            Partizánska skupina napadla nemecké autá na štiavnickej hore, ktorá zničila 8 nákladných aut so strelivom a plnou výzbrojou a 4 poškodila. Výbuchy boli hrozné, lebo na autách okrem streliva boli aj výbušné látky.