•  
  •  
  •  

Kronika obce

1945-1948 (STR. 4-12)

1945 – 1948

Oslobodenie Červenou Armádou.

Prišiel Nový rok a ľudia túžobne očakávali, aký osud ich zastihne v Novom roku. Chválabohu ich túžba sa splnila, lebo dňa 18.januára prešla fronta dedinou a šťastlivo vracali sa domov do svojich opustených demčekov, ktoré v decembri r. 1944 s plačom a ťažkým srdcom opúšťali. Dedinu oslobodila ČA a ČSA. Ľud v tejto obnovenej ČSR začal slobodne dýchať a radovať sa z oslobodenia. Všade viali zástavy a radosť bola veľká.

Voľba MNU – zmeny.

V obecnom zastupiteľstve nastala zmena tým, že miesto obecného zastupiteľstva bol zriadeny MNU. Jeho členovia boli riadne volení:

- Michal Ševc, preds. MNU

- Vasiľ Ivančo, taj. MNU

- Jozef Janík, podpred. MNU a ďalších 11 členov.

Zriadením NU bol likvidovaný i notársky úrad v Okrúhlom a na miesto neho bol zriadený obvodný úrad NU.

V MNU nastala zmena, lebo Ján Kandráč ml., M. Kandráč, J. Cuba boli prepustení z MNU a na ich miesto boli zvolení: Juraj Ševc st. , Michal Pavlišin a Jozef Pasterčák.

Odvody

Podľa mobilizačnej vyhlášky všetci chlapi od 19-35 rokov dostavili sa k obvodu. Odvedených bolo asi 80. Išlo o prípadnú pohotovosť a najmä o absolvovanie nového vojenského výcviku.

V obnovenej ČSR v r.1945 prvý krát riadne rukovali nováčikovia 1. októbra.

Návrat zo zajatia

Po fronte z nemeckého zajatia vrátili sa Ján Surma, Ján Demjanovič, Juraj Vrábel, Ján Lucik, Ján Gača, Ján Sopata.

Prejdením fronty školské zariadenie bolo úplne zničené a ukradnuté. Učiteľská a žiacka knižnica, ako aj učebne a vyučovacie pomôcky boli zničené. Škola ostala spustošená a potrvalo dosť času, kým sa urobili najnutnejšie práce, aby sa mohlo začať s vyučovaním.

            MNU menoval na čas potreby za výp. Uč. J.Čorbu a A.Adamkoviča. Dňa 25 apríla 1945 vrítili sa z evakuácie riad. školy A.Dzurko a hneď nastúpil učiteľskú službu na tunajšej škole.

            Škol. Rok sa začal 3.septembra so 108 žiakmi. Na škole vyučoval sám A.Dzurko do 1.X.1945, kedy nastúpila druhá uč.sila E. Komlošiová z Kežmarku. Účinkovala tu iba 4 dni. Novomenovaná A.Kudelov nastúpila službu 15.novembra.

            Poštátnenie škôl

           

            Nariadením SNR zo dňa 6.sept.1944 č.ľ., a zo dňa 16.V.1945 čís.34 Zb. z SNR bolo cirkevné školstvo poštátnené a tak i naša škola stala sa št.školou. Všetok náklad na udržiavanie školy hradí štát.

            V školskom r. 1946/47 bola znovu povolená tretia trieda, ktorá mala byť znovu povolená silou A.Bašistovou, výp.uč. z Bystrého. Pre umiestnenie tretej triedy nebolo v dedine vhodnej miestnosti a dôsledkom toho menovaná uč. Bola odvolaná škol. Inšp. I. v Prešove a preložená na Št.ľud.školu v Marhani.

            Dňa 7.1.1947 prišla na Št.ľud.školu nová uč. Veronika Daňková z Lemešian, ktorá tu pôsobila do konca škol. Roku. Po prázdninách prišla nová uč.vyp. Mária Bennarová z Kurimy.

            Stavby

            Juraj Matkobiž št.cestár v r.1945 vystavil si murovaný dom na hornom konci dediny.

            V r.1946 postavil si pekný murovaný dom Jozef Rokyta na Salaši, ktorý prizdobil dedinu.

            V r.1947 vybudoval si tiež pekný murovaný dom Juraj Ševc zo Salaša. Starý mu zhorel počas fronty. Na novostavbu dostal subvenciu v ramci vojnových škôd.

            Úroda

            Úroda r.1945 bola veľmi slabá, príčinou bolo, že pole v minulom roku pre blížiacu sa frontu bolo nedostatočné obrobené. Ľudia dostávali prídel slaniny, masti a neskôr všetkých potravín na odberné lístky.

            Rok 1947 bol veľmi suchý a ľudia utrpeli značnú škodu, lebo ani toľko sa im neurodilo , koľko posiali. V jari 1946 dostali občania zrno, ako výpomoc od štátu, ktoré siali dosť neskoro. Zlá úroda v r.1947 ohrožovala i sejbu, lebo svoje obilie ľudia nemali. Štát pomohol svojim občanom tým, že im poskytol prídel osiva v jesennom období.           

            Poľnohospodársvo. Mzdy. Ceny dobytku.

            V r.1945 chlapovi za prácu denne sa platilo 20 Kčs, žene 50 Kčs, za prácu so záprahom platilo sa denne 500-600 Kčs. Pole ostalo neobrobené, lebo bol nedostatočný počet konských síl. Následkom toho obyvateľstvo bolo značne poškodene.

            Cena zvierat značne postúpila, napr.1 pár štvortýždňových prasiat stál 4-6000 Kčs. Brav.vyše 1q stál 10-13 000 Kčs, kôň až 50 000 Kčs, koza 600 Kčs.

            2 metre dreva keď odviezol do Prešova dostal za ne 2-3000 Kčs.

            Na jar r.1946 bolo veľmi ťažko takému gazdovi hospodáriť, čo nemal vlastný poťah. Za sprah koňmi denne sa platilo 600 Kčs a chlapovi za dennú prácu 250-300 Kčs. Žena mala denne 100-150 Kčs za prácu. Seno pre statok bolo po 250-300 Kčs.

            Na deň robotníkov s poťahom v r.1947 platilo sa v jari 500 Kčs a robotníkovi samému za dennú prácu 200-250 Kčs.

            Krmivo pre statky v jari bolo veľmi drahé. 1q sena stál 400-600 Kčs, slama 300 Kčs. Za pracovný poťah s koňmi v jeseni sa platilo 400 Kčs. Kôň stál 5-20 000 Kčs. Teľatá 500 – 1 1000 Kčs,

            Mena peňazí

            Po prejdení fronty bolo kolkovanie peňazí. Na peniazoch boli nalepené kolkovné známky.

            Keďže sa javil značný počet peňazí boli stiahnuté tým, že na jednu osobu bolo ponechané 500 Kčs. Ostatné peniaze každý uložil do banky, alebo do poštovej sporiteľne. Neskôr z týchto uložených peňazí bolo uvoľnené po 500 Kčs na rodinu. V súvislosti s tým niektoré veci zlacneli.

            Sčítanie Ľudu.

            Po návrate občanov v r.1945 bolo sčítanie ľudu, ktoré činilo 606 duší.

            Cigáni.

            V tomto roku boli z Klemca premiestnení do Tarňa miestný cigáni a bolo im tam postavených 6 domkov.

            Vražda.

            V radomskom chotári stala sa vražda ženy na okraji lesa v Liskovci. (r.1945). Bola zabitá kolom a hrdlo mala podrezané nožom.

            Podozrenie padlo na istého mládenca z Matoviec, asi 17-ročného menom Čuška, ktorý cestou šiel s tou ženou na Hradisko púšťal krv z hlavy, lebo ju vraj hlava bolela.

            Keď prišli na Lískovec a práve tam v blízkosti drevo rúbal Ján Rokyta st. pýtali sa ho, kadiaľ je cesta na Hradisko. On im povedal že zle idú, ale menovaný mládenec povedal, že oni i tak trafia. Žena bola zavraždená v lesíku, kde odišli.

            Vec zostala spať, lebo nebolo dostačujúcich svedkov, že kto ju zabil. Pohreb mala v Radome, a na pohrebe bol jej syn asi 13 ročná sirota.

            Počasie

            Skoro do polovice januára 1946 nebolo snehu a tak sa zdalo, že zimy už nebude. Zima začala až v mesiaci február. V marci do 24 bolo až do konca mesiaca.

            Rok 1947 bol rokom sucha a ľudia utrpeli pri úrode značnú škodu. Sneh v tomto roku napadol 19 novembra a od 20-23 pršal dážď.

            Maturanti.

            V roku 1946 maturovali: Michal Ševc na Štát. gymnáziu v Prešove, ktorý odišiel ďalej študovať medicínu do Prahy. Michal Pavlišin, maturoval na štat.uč.akad. v Prešove. Je už druhý učiteľ z tunajšej obce.

            V roku 1947 maturoval na Uč.akadémii v Prešove Andrej Steľmak a vyšiel tak z tunajšej obce tretí učiteľ, ktorý odchádza s radosťou medzi maličkých, aby ich vychovával pre národ a štát – verných synov a dcéry pre budúce poslanie.

            Študenti

            V tomto roku odišli na študia:

-          Michal Vrábel, Prešov V.tr.Gym

-          Ján Rokyta, Giraltovce I.tr.mešt.šk

-          Juraj Pavlišin, Giraltvoce II.tr.mešt.šk

-          Anna Pavlišinová, Giraltovce II.tr.mešt.šk.

Súkromne sa pripravovali na skúšky a uč. A.Dzurku Ján Vrábel, Ján Tchurik, Skúšky urobili z troch tried mešt.školy a po prázdninách začali chodiť do kurzu. Podobne Fr.Bukovský odišiel do I.tr.mešt.školy do Stropkova. Z toho vidno, že kultúra v obci sa dvíha.

            Pojmová pomoc štátu.

            V r.1946 občania obdržali výpomoc na vojnové škody – jední viac, druhí menej. Občanom, pravda, tým štát značne pomohol zmierniť hlad a biedu, ktorú zapríčinila fronta, lebo všetci občania potravinou boli vyčerpaní.

            Po vojne bolo ťažko o obuv a látku.

Snaha štátu o rovnomerné rozdeľovanie tohto tovaru viedla k odberným lístkom na obuv a preto ľudia už netrpeli zlou obuvou tak ako v roku 1945/46 po vojne. Dostávali tiež body na šaty a textilny tovar.

            Osveta.

V obci boli usporiadané tri divadelné predstavenia. (R.1946). Boli spojené s výchovnou prednáškou pre mládež a dospelích.

            Dňa 6. Januára 1947 zohralo sa divadelné predstavenie. Slepý pastier, Gašparko. Hry nacvičovali A.Dzurko riad. školy a býv.uč. Anna Kúdelova, ktorá bola preložená na št.ľud.šk v Okruhlóm.

Obecná knižnica.

Obecná knižnica obdržala v roku 1947 obdržala 61 nových kníh pre obec Radomu Knihy darovala PŠO v Bratislave. Knihy sú hodnotného obsahu. Občania. Majú možnosť čítať dobré a poučné knihy.

Odsun ľudí na prácu do Čiech.

Pre nedostatok ktorý sa javil po vojne odišli z obce Radoma v r.1947 štyridsať ľudí na prácu do Čiech, kde v tom čase dalo sa pekne zarobiť a usporiť.

Našťastie v dome.

V dome Jána Rojčíka v r.1946 vzniklo nešťastie, lebo chlapec Michal vzal rozbušku z granáta a tú zapálil v peci. Vybuchla a odtrhla mu ľavú ruku. Celú dlaň. Neposlúchol rodičov a teraz sa musí trápiť celý život s jednou rukou.

Sobáše, novonarodený, zomrelí.

Rok: 1945/1946/1947

Sobáše: - / 11 / 11

Novonarodení - / 9 / 9

Zomrelí - / 9 / 7

Úradné hodiny

Pondelok: 08:00 - 15:30
Utorok: 08:00 - 15:30
Streda: 08:00 - 15:30
Štvrtok: 08:00 - 15:30
Piatok: 08:00 - 15:30

Fotogaléria

Kalendár